Mnohé dnešné dystopické romány stavajú na tzv. orwellovskej zápletke. Môžu za to prorocké a varovné diela Georgea Orwella. Či písal beletriu, opisoval vlastné zážitky alebo pôsobil ako novinár, nikdy sa nebál ostro kritizovať zlyhávajúce režimy.
Ak hľadáte niečo iné na čítanie, jeho najlepšie knihy nájdete v tlačenej, elektronickej aj audioknižnej podobe.
Životopis Georgea Orwella
George Orwell je pseudonym Erica Arthura Blaira, narodeného v Indii 25. júna 1903. Tento anglický románopisec, esejista a kritik preslávil svoje prorocké antiutopické romány. Počas celej kariéry písal o totalitných vládach a zložitých spoločenských témach.
Zaujímavosťou je, že len málo ľudí poznalo jeho skutočné priezvisko. Napokon si ho oficiálne zmenil na svoj pseudonym, keď sa v očiach britského establišmentu stal politickým aj literárnym rebelom.
Orwellovo detstvo by sa dalo opísať ako chudobný snobizmus. Navštevoval prípravnú internátnu školu, kde nikdy celkom nezapadol. Kombinácia geniality a chudoby z neho robila terč šikany.
Vyrastal tak ako excentrické a uzavreté dieťa. Jeho študijný talent mu však priniesol dve štipendiá, vrátane jedného na Eton.
Po krátkom pôsobení v koloniálnej polícii sa z Orwella stal plodný spisovateľ a aktivista. Istý čas žil v parížskych chudobných štvrtiach a túlal sa ako bezdomovec — a rozhodne nie bez dôvodu.
Svoje skúsenosti pretavil do písania. Počas druhej svetovej vojny pracoval v BBC a neskôr pôsobil ako literárny redaktor a novinár, pričom neprestával písať.
Hoci písal o vojne, prvýkrát naozaj bojoval až v Barcelone počas španielskej občianskej vojny medzi republikánmi a nacionalistami.
Orwell je dodnes do istej miery záhadná osobnosť. Detailnejší pohľad na jeho život ponúka biografia Orwell: The Life od D. J. Taylora.
Najlepšie knihy Georgea Orwella
Zvieracia farma
Zapálený socialista Orwell vydal Zvieraciu farmu v roku 1945. Kniha je alegóriou na stalinizmus a príbuzné totalitné režimy. Nedôvera voči Sovietskemu zväzu je v texte zjavná, hoci štýl písania je odlišný od bežnej politickej literatúry.
Dej sleduje dvoch prasačích revolucionárov, ktorí vedú zvieratá proti ľuďom. Čoskoro však Napoleon, prasa lačné po moci, vybuduje vlastný totalitný režim. Príbeh vychádza najmä z ruskej revolúcie.
1984
Kniha 1984 dala svetu pojmy ako „orwellovský“, „dvojité myslenie“, „newspeak“ a „Veľký brat“. Autor vykresľuje fiktívnu dystopiu, kde Veľký brat sleduje všetko a totalitná propaganda ničí slobodu slova, jazyka aj citov.
Orwell písal príbeh o Winstonovi Smithovi a jeho láske Julii, keď žil na škótskom ostrove Jura.
Na dne v Paríži a Londýne
Jedna z najsilnejších Orwellových kníh, Na dne v Paríži a Londýne, opisuje chudobu v dvoch bohatých mestách. Je to jeho prvá kniha považovaná za plnohodnotné autorské dielo.
Hold Katalánsku
Kniha z roku 1938 vychádza z Orwellových skúseností v španielskej občianskej vojne. Najprv tam pôsobil pre britské noviny, napokon bojoval proti fašistickému režimu generála Franca. Ide o pútavý opis reálnych bojov a nebezpečenstiev zlej politiky a túžby po moci.
Aspidistra nech žije
Kniha sleduje Gordona Comstocka v medzivojnovom období. Vzburuje sa proti kapitalistickej povahe britskej spoločnosti a odmieta prisúdiť peniazom hodnotu, ktorú im pripisujú ostatní.
Hrdinova vyčlenenosť a ekonomické vykorisťovanie slabších vrstiev sú pútavé pre každého, kto neverí systému. Vývoj postáv zároveň núti premýšľať o morálke a zmysle existencie.
Dcéra duchovného
Orwell napísal príbeh Dorothy Hare, dcéry duchovného, ktorá trpí amnéziou. Cez jej trápenia ostro kritizuje inštitúcie a zamýšľa sa nad skutočným poslaním charity a náboženstva.
Návrat na vzduch
Orwellov Návrat na vzduch vyšiel tesne pred druhou svetovou vojnou. Sleduje muža v strednom veku, ktorý sa vracia do rodného mesta a čelí jeho zmenám. Typicky orwellovské je v knihe najmä zobrazovanie politických tém tej doby.
Birmanské dni
Orwell kedysi pôsobil ako policajt v barmskej koloniálnej službe. Toto obdobie na ňom zanechalo hlbokú stopu a inšpirovalo ho k románu Birmanské dni.
Celá kniha je prepracovanou satirou britského imperializmu a jeho vplyvu na východnú Áziu, najmä na indické koloniálne služby a barmskú kultúru.
Cesta na Wiganské mólo
Kniha zaznamenáva autorove zážitky medzi robotníkmi v Lancashire a Yorkshire pred druhou svetovou vojnou. Druhá časť diela kladie do kontrastu jeho vlastné detstvo.
Ďalšie významné diela
Preskúmať môžete aj ďalšie Orwellove diela v Orwell Foundation, napríklad tieto:
Zastrelenie slona – esej z roku 1936
Poprava – esej z roku 1931
Prečo píšem – esej z roku 1946
Také, také boli radosti – esej z roku 1952
Levie a jednorožec – esej z roku 1941
Počúvajte diela Georgea Orwella na Speechify Audiobooks
Literárny odkaz Orwella je dnes azda ešte dôležitejší vzhľadom na nedávne krízy a rozdelenú spoločnosť. Jeho varovania a signály platia rovnako dnes ako v 20. storočí. Ak chcete objaviť jeho diela, služba Speechify Audiobooks je ideálny štart.
Rozsiahla knižnica obsahuje kľúčové diela autora. Nájdete tu jeho beletriu aj non-fiction v audio verzii pre takmer každé zariadenie a pri ľubovoľnej rýchlosti prehrávania.
Vyskúšajte Speechify, založte si účet a získajte svoju prvú prémiovú klasickú audioknihu zadarmo. Vyberte si niektorý z orwellovských titulov a doprajte si napínavý posluch.
FAQ
Čím trpel George Orwell?
George Orwell sa v Londýne liečil na tuberkulózu. Žiaľ, po ťažkom boji tejto chorobe podľahol.
Aké je hlavné posolstvo Orwella?
Orwell neustále upozorňoval na zneužívanie moci a na totalitné režimy, ktoré sa navonok tvária ako socialistické štáty.
Aké boli Orwellove politické názory?
George Orwell sa považoval za ľavicového demokratického socialistu, veril v aktívnu úlohu štátu a zásadne odporoval fašizmu a podobným režimom.
Prečo je George Orwell dôležitý?
Orwellova dôležitosť spočíva v jeho ostrej kritike sociálnych a politických nepomerov v totalitných, fašistických aj komunistických režimoch. Vďaka spojeniu beletrie, novinárčiny a jasného štýlu dokázal varovať ďalšie generácie spôsobom, ktorému rozumie každý.
Ktorá kniha Orwella je najslávnejšia?
Za najslávnejšiu Orwellovu knihu sa považuje pravdepodobne 1984. Priniesla množstvo znepokojivých tém a pochmúrnu víziu budúcnosti. Pomohla zadefinovať pojem orwellovský a žáner dystopie a upozornila aj na sociálne rozdiely, ktoré vytvorila myšlienková polícia.
