Cesta na západ je významné dielo čínskej literatúry napísané anonymne v 16. storočí počas dynastie Ming. Román sa pripisuje Wu Cheng'enovi, známemu učencovi tej doby. Neexistuje však presvedčivý dôkaz o jeho autorstve.
Cesta na západ si právom drží prvenstvo ako čínska odysea a jeden zo štyroch najväčších klasických čínskych románov. Tento úspech by však nebol možný bez výnimočného prínosu Arthura Waleyho.
Waley bol známy anglický orientalista, ktorý žil v rokoch 1889 až 1960. Preložil tento klasický čínsky román do angličtiny a preslávil sa aj prekladmi mnohých japonských a čínskych textov.
Anglický preklad Cesty na západ sprístupnil tento román západnému svetu a umožnil zažiť bohatstvo čínskeho literárneho dedičstva. Čítajte ďalej a zistíte, či patrí na váš čitateľský zoznam.
O čom je Cesta na západ?
Cesta na západ rozpráva príbeh buddhistického mnícha, ktorý sa vydáva z Číny do Indie hľadať buddhistické sútry. Mních sa volá Tang Sanzang (Tripitaka). Buddha mu pridelí troch talentovaných, ale neposlušných žiakov, ktorí mu pomáhajú na ceste.
Týmito žiakmi sú nezbedný Opičí kráľ, chamtivé prasa menom Pigsy a Sandy – riečny démon. Ich čínske mená sú Sun Wu-kchung, Zhu Bajie a Sha Wujing.
Traja žiaci súhlasia, že budú Tripitaku sprevádzať ako pokánie za svoje minulé prehrešky. Napríklad, Opičí kráľ spôsobí zmätok v nebi a naruší prácu bohov, čím si získa pozornosť Nefritového cisára. Pigsy zas terorizoval dedinčanov a priživoval sa na nešťastných pútnikoch.
Opičí kráľ je nenahraditeľný a najtalentovanejší z troch žiakov. Zrodil sa z magického kameňa, keď bola Zem ešte mladá, a získal nadprirodzené sily a tajomstvá nebies i zeme. Vie cestovať po oblakoch, rozpoznať démonov v prestrojení a premeniť sa na 72 podôb.
Aby Sun Wu-kchung nezneužíval svoje schopnosti, Bodhisattva Guanyin dáva Tripitakovi čelenku, ktorá ho spúta vždy, keď chce použiť svoju mágiu.
Opičí kráľ je monumentálna postava, pretože chráni Tripitaku a pomáha mu zvládnuť nebezpečnú cestu.
Cesta na západ čerpá mytologickú inšpiráciu zo skutočného čínskeho folklóru o Xuanzangovi, oddanom buddhistickom mníchovi z obdobia dynastie Tang. Ide o zbeletrizovanú verziu jeho cesty do Indie po Hodvábnej ceste, ktorá mala za cieľ získať buddhistické písma.
Celý román pevne stojí na čínskej mytológii, konfucianizme, tradičných hodnotách, ľudovom náboženstve, taoizme a buddhizme.
Významné adaptácie
Cesta na západ bola spracovaná v rôznych filmoch a knihách. Tu sú niektoré významné knižné adaptácie tohto podmanivého románu.
American Born Chinese
American Born Chinese je grafický román od Jene Luena Yanga. Bol finalistom National Book Awards v roku 2006 a získal aj ďalšie ceny – Michael L. Printz Award a Eisner Award v roku 2007.
V American Born Chinese sa prelínajú tri rôzne príbehy. Jedným z nich je Opičí kráľ, známa postava z Cesty na západ. Opičí kráľ nie je spokojný so svojou pôvodnou podobou a príbeh zobrazuje jeho cestu k prijatiu seba samého a osvieteniu.
Dievča obor a Opičí kráľ
Tento román je dielom Van Hoang a silno čerpá z Cesty na západ. Sleduje príbeh 11-ročnej Thom Ngho s nadprirodzenými schopnosťami. Zo zúfalstva sa rozhodne vyhľadať pomoc u Opičieho kráľa – slávneho šibala z románu, známeho tiež ako Veľký mudrc nebies.
Cesta na západ: Porazenie démonov
Cesta na západ: Porazenie démonov je komediálne filmové nové spracovanie originálu od čínskeho režiséra Stephena Chowa. Film sa silno opiera o pôvodný román, ale predstavuje ho s Chowovým typickým prehnaným humorom. Pridáva tiež nový pohľad na motívy taoizmu z originálu. Film bol dobre prijatý kritikmi a má aj pokračovanie.
O autorovi
Ako už bolo spomenuté, autorstvo Cesty na západ je sporné, ale všeobecne sa predpokladá, že ju vytvoril, prípadne spísal jeden muž.
Wu Cheng'en bol známy románopisec a básnik (1500 – 1582). Osobitne sa zaujímal o ľudové príbehy, klasickú literatúru a anekdoty. Získal tradičné vzdelanie a bol známy svojim talentom.
V roku 1544 ho prestížna univerzita v Nankingu vymenovala za rezidenčného učenca. V roku 1546 sa Wu Cheng'en presťahoval do Pekingu a jeho literárne schopnosti ďalej rástli. V Pekingu sa pridal k literárnej skupine, kde si zdokonaľoval písanie klasických príbehov.
Po mnohých cestách sa Wu Cheng'en usadil v meste Huai'an v roku 1570. Počas života prejavoval veľkú záľubu vo folklóre písomnom i ústnom, čo vyústilo do jeho slávneho diela Xiyouji.
Cheng'en bol mužom s veľkou fantáziou a chuťou po neobvyklom. Hoci o jeho živote veľa nevieme, preslávil sa legendárnym čínskym románom.
Počúvajte historické diela so Speechify Audiobooks
Túžite po dobrodružstvách, ktoré vás úplne pohltia? Vyskúšajte Speechify Audiobooks. Speechify ponúka rozsiahlu knižnicu audiokníh, vďaka ktorej uspokojíte všetky svoje záujmy a potreby.
Vďaka výkonnému vyhľadávaniu máte prístup ku každému žánru a titulom vrátane známych historických kníh.
Platforma ponúka široký výber cien podľa rozpočtu: môžete si zvoliť mesačné predplatné alebo jednorazový nákup. Tak prečo nezažiť dobrodružstvo so Speechify Audiobooks? Nebudete ľutovať.
FAQ
Prečo je Cesta na západ stále taká populárna?
Cesta na západ je stále obľúbená vďaka nadčasovej satire a napínavým dobrodružstvám.
Aké je hlavné ponaučenie z Cesty na západ?
Hlavnými posolstvami Cesty na západ sú vytrvalosť, odhodlanie, ambícia a najmä dôležitosť osvietenia ľudskej duše.
Aké sú hlavné motívy Cesty na západ?
Hlavné motívy Cesty na západ sú náboženstvo, spravodlivosť a ľudské vykúpenie.
Ktorý anglický preklad Cesty na západ je najpresnejší?
Existuje viacero anglických prekladov Cesty na západ od prekladateľov ako Anthony C. Yu, W.J.F. Jenner či Arthur Waley. Mnohí čitatelia považujú verziu Anthonyho C. Yu (University of Chicago Press) za najpresnejšiu.
